Kultúrne veľkonočné vajíčka na rozlúčku

Slová „Na základe skutočnej lži“ predstavujú film spisovateľky a režisérky Lulu Wangovej podľa jej vlastného rodinného príbehu, Rozlúčka. Hrajú Awkwafina vo svojej prvej hlavnej dramatickej úlohe, ako hlavnej hrdinky filmu Billi, nie je predstavenie a jeho tichá autenticita ničím ohromujúcim. Film začína tým, že Billi kráča rušnými ulicami New Yorku. Aj keď telefonuje so svojou Nai Nai (čo znamená babička) v Číne po mandarínsky, Billiin mladistvý amerikanizmus sa naplno prejavuje prostredníctvom jej prízvuku, chôdze a postoja. Obe ženy si navzájom hovoria biele klamstvá. Nai Nai klame o tom, že je v nemocnici a nechce, aby sa jej vnučka trápila. Billi klame o tom, že nosí klobúk, aby sa udržala v teple, aby odvrátila obavy svojej babičky. Hoci sa film sotva začal, známosť mi páli oči. Zrazu túžim po ochrannom objatí svojich starých rodičov, ktorí sú všetci preč.

Dej sa odohráva, keď sa Billi dozvie, že Nai Nai bola diagnostikovaná smrteľná rakovina, ale širšia rodina sa rozhodne, že jej diagnózu utají. Falšovali röntgenové lúče a výsledky testov, aby ju presvedčili, že výsledky nie sú nič iné ako „benígne tiene“, ktoré nie sú hodné znepokojenia. Namiesto toho, aby jej povedala pravdu, rodina zorganizuje falošnú svadbu pre Billiho bratranca Hao Hao a jeho len niekoľko mesiacov ohromená japonská priateľka ako ospravedlnenie, aby sme naposledy usporiadali rodinné stretnutie na počesť Nai Nai.

SÚVISIACE: Tu je príbeh o tom, ako som sa stal "Awkwafina"

Som občiansky aktívny a hrdý americký občan s dokonale americkým prízvukom, aj keď som sa narodil v Číne. Aj napriek tomu som sa vždy cítil zmätený zo svojej neschopnosti uraziť sa pri otázke „Kde si naozaj od? " Rozlúčka je to prvýkrát, čo vidím svoj vlastný príbeh zobrazený na obrazovke. Zachytáva nuansy postavy, ktorá je pevne americká a ktorá tiež zažila traumu imigrácie ako a dieťa, nútené zanechať kúsky seba v srdciach svojich starých rodičov a medzníky svojho detstva.

Táto základná hlbšia subkultúrna zložitosť, ktorá možno nie je pre ostatných samozrejmá, bola ústredným prvkom autenticity filmu a jadrom toho, prečo ho ázijsko-americkí diváci vyslovene milovali. Pre hlbšie pochopenie práce uvádzame niektoré z kultúrnych veľkonočných vajíčok v roku Rozlúčka, vysvetlil.

V úvodnej sekvencii je čínsky názov prekrytý anglickým. „别 告诉 她“ je v preklade „Nehovor jej“, čo je možno záhadnejšie a menej slávnostné ako anglický názov. V rozhovore s NPR, Wang odhalila, že jej skutočná Nai Nai stále nevie o svojej diagnóze rakoviny. Tajomstvo je stále živé a lož sa rozrástla o plnohodnotný hit hollywoodsky film podľa neho. Wang a rodina si naďalej nechávajú ústrednú zápletku filmu a názov filmu pred svojim matriarchom.

Mnoho čínskych rodín imigrantov v USA si nemôže dovoliť starostlivosť o deti a pri výchove svojich malých detí sa často spoliehajú na starých rodičov alebo iných príbuzných v Číne. Napriek tomu, že čísla špecifické pre USA nie sú k dispozícii, odhadom sa o 60 miliónov čínskych detí starajú rodinní príslušníci na diaľku, predovšetkým starí rodičia. Billi žila so svojimi starými rodičmi niekoľko rokov, zatiaľ čo jej rodičia pracovali v USA, než ju mohli priviesť, čo vysvetľuje jej blízkosť k jej Nai Nai. Satelit deti niekedy vykazujú jemné známky traumy, pričom čelia výzve integrácie do života v USA neskôr. V konfrontácii so svojou matkou Billi vyjadruje traumu a zmätok, ktorý cítila, ako ju náhle vytrhli zo šťastného detstva v Číne.

Keď Billi neohlásene dorazí do bytu Nai Nai, je nadšene vítaná potľapkávaním po dne od svojej babičky, ktorá radostne poznamenáva, že je to presne tak, ako si to pamätá. Moja mama ma stále hladká po zadku, keď sa objímame. K môjmu poníženiu to urobila mojim blízkym mužským a ženským priateľom na strednej a vysokej škole a teraz to robí aj môjmu manželovi.

Nai Nai nazýva Billiho „hlúpym dieťaťom“ v celom filme, mandarínsky čínsky výraz lásky. Billi si užíva, že ju takto volajú, čo jej pripomína detské roky, ktoré prežila s Nai Nai, ako babätko. V tomto láskyplnom kontexte je preklad bližší americkej detskej prezývke „Silly Goose“.

SÚVISIACE: O rok neskôr, Má Bláznivo bohatí Ázijci Skutočne zmenený Hollywood?

Keď sa na rodinnej večeri začne variť napätie, Billiini rodičia sa ocitnú v hádke s rozvetvenou rodinou. Miestni príbuzní sa cítia byť zarmútení bratmi, ktorí opustili Čínu. Wang obratne ilustruje komplikovaný vzťah, ktorý majú Číňania so Západom, čiastočnú nevôľu a čiastočný obdiv. Povedal Wang Bridlica"Existuje pocit, že ľudia, ktorí odišli, Číne nerozumejú." Opak je tiež pravda, tam, kde ľudia v Číne nerozumejú čínskym Američanom, ktorých možno dokonca považovať za oportunistov zradný. Keď teta vyhlasuje, že Číňania by mali zostať v Číne, namiesto aby sa stali Američanmi, Billiina matka to vyzve ona: „Pošleš svojho syna študovať do USA, keď bude starší?“ Odpoveď, jednoznačne kladná, necháva tetu nemý.

Čínske pohrebné obrady nie sú ničím, ak nie komplikovaným, a uctievanie predkov je bežnou praxou. Na pohreb môjho starého otca moja rodina zaobstarala farebné, efektné mini-sídlo vyrobené z lepenky, najmenej dvojnásobné boxu chladničky spolu s ďalším luxusom vyrobeným z papier-mâché, vrátane služobníctva, limuzíny a dokonca aj domáceho maznáčika holub. Všetci títo boli spálení v masívnom ohni, aby sa k nemu mohli dostať v posmrtnom živote. Rovnako ako Billiho rodina sme spálili hromady a hromady duchovných peňazí, čo sú symbolické starožitné peniaze na použitie našich predkov v duchovnom svete. Pohreb často trvá niekoľko dní. Ponuky najlepších jedál a nápojov sa ponúkajú pred rodinnými svätyňami. Cintorínska scéna bola natočená na skutočnom hrobe Wangovho dedka, čo dodáva ďalšiemu nádychu autenticity. Je to obvyklé, obzvlášť predchádzajúce veľkým udalostiam, ako je svadba v Rozlúčka, aby rodina mohla navštevovať hroby predkov, aby prinášali obete, a udržať si tak ducha predkov natoľko, aby aj naďalej žehnal rodine. Vypálenie škatule na iPhone spolu s ďalším vkladom duchovných peňazí sa cudzincom môže zdať komické, ale je to tak bežná prax pre rodiny, ktoré chcú svojim predkom poskytnúť prosperujúci posmrtný život, pričom ich nešetria symbolicky luxus.

Billiho bacuľatý malý bratranec, ktorý bol neustále prilepený k videohrám, je dojímavo autentickým obrazom chlapca, ktorý trpí Syndróm malého cisára. Je príkladom dôsledkov čínskej politiky jedného dieťaťa, ktorá existovala v rokoch 1979-2015. Táto politika, podporovaná kultúrnymi preferenciami mužského dediča nosiť rodné meno, viedla k tomu, že mnoho mestských rodín vychovalo príliš oddaných chlapcov. Štýl bratranca - oblečený lepšie ako väčšina dospelých na svadbe; účes s vysokým dotykom, zafarbený a zafarbený v mladosti-mu tiež signalizuje, že je zásadne „malý cisár“.

V scéne dramatickej irónie a komédie Nai Nai riadi nepríjemný pár počas ich veľmi strmého predsvadobného fotenia. Ďalší nevesta a ženích v plnej svadobnej paráde vtrhnú do súpravy a ospravedlňujú sa, keď si uvedomia, že majú nesprávne miesto. Vypracovať sady vo veľkých fotoštúdiách nie sú v čínskom odvetví svadobných fotografií ničím neobvyklým, odhaduje sa, že stoja za to miliardy, kde je špičkový pôvab, premeny, požičovne šiat, pre-svadba fotenie a retušovanie môže stáť mnoho tisíc dolárov. Fotografie sú potom prominentne vystavené na samotnej svadbe.

SÚVISIACE: 12 ázijských stereotypov, ktoré Vždy buď mojou možno Úplne sa vypne

Keďže nikto zo svadobných hostí nevedel, že celé manželstvo je fraška, prekvapilo ma, že až na jemné, napäté. Vyzerá to tak, že si hostia dávali navzájom, vo filme neprebehla žiadna ostrá diskusia o tom, ako sa Hao Hao oženil s Japoncom žena. Aj keď sa moderné vzťahy medzi Čínou a Japonskom trochu zlepšili, ich história je dlhá a trpká. Môj vlastný otec hlasno namietal, keď som krátko randil s nejakým Japoncom-Američanom. Na hrôzy vojnových zločinov sa nezabúda a rodiny sa v rôznych fázach uzdravovania z minulých traumy. Tento kultúrny fenomén dnes stále postihuje ázijských Američanov, najmä tých, ktorí sú deťmi prisťahovalcov, pretože je to prinajmenšom hlásené 61% ázijských Američanov hovoria, že rodičia by mali mať vplyv na výber manželského partnera dieťaťa.

Na detstvo mám najlepšie spomienky na veľkú rodinnú hostinu v mojich najlepších šatách a na tanec boso od srdca k niekedy neslušnému spevu kohokoľvek, kto bol dosť odvážny a vzal to etapa. Bolo to v osemdesiatych rokoch minulého storočia a zatiaľ čo karaoke stroje ešte neboli rozšírené, rodinné oslavy už v Ázii pravidelne zahŕňal najatého klávesáka, ktorý sprevádzal každého ochotného hosťa v jeho obľúbenej popovej piesni voľba. Technológia sa vyvinula, ale tradícia (ako je vidieť vo filme) sa nezmenila.

Povedal Wang NPR že počas Kultúrna revolúcia, jej skutočná Nai Nai bojovala v čínskej armáde, keď mala 14 rokov, na strane komunistickej strany proti nacionalistom. „Nebol to pre ňu len spôsob, ako uniknúť z usporiadaného manželstva. Jej rodina zariadila, aby sa vydala, a ona to nechcela... A tak len zobrala batoh a pripojila sa k [armáde], “povedala. Nai Nai vo filme je rovnako rebelská. Kým sa chichotá a dobieha s kamarátmi z radov vojnových veteránov, ukazuje sa, že jej bezvládie je výsledkom strelného poranenia z dávnej bitky.

V USAsme zvyknutí považovať za samozrejmé právo jednotlivca na vlastné lekárske rozhodnutia. Prístup k vlastnej diagnóze a prognóze je v Amerike dlhodobo zavedenou súčasťou práv pacientov. Predstava, že by rodinní príslušníci mohli blokovať dôležité informácie o zdraví človeka, je preto pre americké publikum nepredstaviteľná. "V Amerike je to zločin," vyhlasuje Billi počas dramatickej scény v nemocničnej čakárni. Rovnaká filozofia práv pacientov však neexistuje v mnohých ďalších krajinách, vrátane Číny, kde je za zodpovednosť za rozhodovanie zodpovedná rodina. Široká rodina trvá na tom, že je lepšie držať Nai Nai v tme, aby sa zachoval optimizmus a šťastie Nai Nai a chránilo ju pred starosťami. Keď Billi spochybňuje túto logiku, pripomenú jej, že sama Nai Nai v minulosti uchovávala konečné lekárske diagnózy od ostatných členov rodiny.