Pre decembrové vydanie InStyle, v novinových stánkoch a dostupné pre digitálne sťahovanie teraz upozorňujeme na inšpiratívne celebrity, ktoré vrhajú svetlo na veci, ktoré s nimi hlboko rezonujú, v našej výročnej funkcii „Shining Stars“.
Aktualizované 30. novembra 2015 o 8:00
Keď sa nehrá na prezidenta Fica Škandál, Tony Goldwyn venuje svoj čas veci blízkej jeho srdcu: podpore pomoci pri katastrofách AmeriCares. Čítajte ďalej, aby ste počuli, prečo je nadšený pre núdzovú reakciu a globálnu zdravotnícku organizáciu a ako vy sa môže zapojiť.
„Keď sme sa s manželkou prvýkrát presťahovali do Connecticutu pred viac ako 15 rokmi, počuli sme o práci, ktorú táto organizácia so sídlom v Stamforde vykonávala prostredníctvom suseda. V tom čase som o nich nič nevedel, ale zarazilo ma, keď som sa dozvedel o práci, ktorú robia. AmeriCares robí absolútne ohromujúcu prácu, ale nenarobia o sebe toľko hluku, ako by mali, takže som videl príležitosť pomôcť šíriť informácie."
„U neziskoviek sa to, žiaľ, občas stáva; robia neuveriteľne hodnotnú prácu a majú malú skupinu oddaných darcov, ktorí ju podporujú, ale mimo tejto skupiny si to uvedomuje len veľmi málo ľudí. Čím viac som sa zapájal do AmeriCares, tým viac som sa stal osobným ambasádorom tejto veci. Poskytujú viac ako 500 miliónov dolárov pomoci na pomoc pri katastrofách a obnovu, čo je obrovské."
„Vďaka dlhodobým vzťahom s farmaceutickými spoločnosťami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti využíva AmeriCares každý získaný dolár a premieňa ho na zásoby a pomoc v hodnote 20 dolárov. Ukáže vám, aký efektívny môže byť dar 5 dolárov.“
„Myslím si, že príkladom, ktorý naozaj stojí za povšimnutie, je samotný zrod organizácie. Po vojne vo Vietname sa tisíce ľudí z Južného Vietnamu pokúšali dostať z krajiny. V džungli havarovalo lietadlo PanAm s nákladom sirôt. Preživších bolo veľa, no nikto sa k nim nevedel dostať. Zakladateľ AmeriCares Bob McCauley bol v tom čase vedúcim novín žijúcim v Connecticute a nemohol pochopiť, prečo sa vláda USA nemôže dostať k týmto deťom. Tak si zobral druhú hypotéku na svoj dom, prenajal si 747, odletel do Vietnamu po tie uviaznuté deti a bezpečne ich dostal späť do Ameriky, kde ich založil s pestúnskymi rodinami. Práve sa mu to podarilo."
„Sociálne médiá sú neuveriteľne mocnou platformou na diskusiu o týchto dôležitých témach. Všimol som si, že deti, ktoré majú teraz 20 a 30 rokov, majú neuveriteľnú chuť vracať sa a slúžiť. Vidím to na svojich vlastných deťoch, ktoré majú tiež 20 rokov. Je pre nich veľkou prioritou nájsť niečo, čo môžu urobiť, aby sa zapojili do dobrej veci. Je to impulz, za ktorý si nemôžem pripísať žiadnu zásluhu."