Sandra Day O’Connor, právnička, politička a právnička, ktorá si vytvorila cestu pre ženy v práve po tom, čo sa stala prvou členkou najvyššieho súdu v krajine, zomrel vo veku 93 rokov.
Podľa vyhlásenia Najvyššieho súdu O’Connor zomrel v piatok v dôsledku pokročilej demencie (diagnostikovali jej Alzheimerovu chorobu v roku 2018) a respiračné ochorenie.
Hlavný sudca John Roberts vo vyhlásení uviedol, že O’Connorová bola „dcérou amerického juhozápadu“ a dodal, že „vyrazila historickú stopu ako prvá ženská sudkyňa v našej krajine“.
Diana Walker/Getty Images
"Túto výzvu zvládla s neohrozeným odhodlaním, nespornými schopnosťami a pútavou úprimnosťou," pokračoval. „Na Najvyššom súde smútime nad stratou milovaného kolegu, zúrivo nezávislého obhajcu právneho štátu a výrečného obhajcu občianskej výchovy. A oslavujeme jej trvalý odkaz ako skutočného verejného činiteľa a vlastenca.“
V sept. 21, 1981, O'Connor prerazila sklenený strop právnickej profesie a stala sa prvou ženou menovanou do Najvyššieho súdu po tom, čo ju nominoval prezident Ronald Reagan. Počas svojho 24-ročného funkčného obdobia zohrala kľúčovú úlohu na lavičke v niekoľkých významných sporných prípadoch, vrátane prípadov týkajúcich sa potratov, pozitívnych akcií a občianskych práv. Je známa najmä tým, že hlasovala v prípade, ktorý podporoval legálny potrat, Planned Parenthood v. Casey.
Getty Images
O'Connorová prekonala prekážky a predsudky, aby sa dostala na najvyšší súd a stala sa inšpiráciou pre mladé americké ženy v tomto procese. Jeden priaznivec jej raz napísal: „Drahý sudca O’Connor: Nenechajte sa zastrašiť všetkými tými mužmi a najmä hlavným sudcom. Rovnakým spôsobom si obliekla rúcho."
Ruth McGregorová, bývalá hlavná sudkyňa Najvyššieho súdu v Arizone, ktorá v roku 1981 pôsobila u O’Connora, povedala: „Možno sa nenazývala feministkou, ale robila veci, ktoré by v tom čase ženy robiť nemali. Verila, že ženy by mali robiť všetko, na čo sú kvalifikované. Chcela sa uistiť, že ženy budú mať rovnaké právne postavenie ako muži a staré stereotypy budú zatlačené bokom.“
V roku 2006 ona odišiel z najvyššieho súdu, aby sa staral o svojho manželaa v roku 2009 jej prezident Barack Obama odovzdal Medailu slobody, najvyššie civilné vyznamenanie v Spojených štátoch.
Šperk SAMAD / AFP
„Aké šťastie, že som Američanka a že som dostala pozoruhodné príležitosti, ktoré majú občania našej krajiny,“ uviedla v liste o svojej diagnostika demencie v roku 2018. „Ako mladá kovbojka z arizonskej púšte som si nikdy nedokázala predstaviť, že sa jedného dňa stanem prvou sudkyňou na Najvyššom súde USA.“
